Starostlivosť o kultúrne dedičstvo

Cieľom je uchovať kultúrne dedičstvo, rozvíjať ho a upriamiť pozornosť na jeho propagáciu a osvetu. Kultúrne pamiatky a pamätihodnosti sú v meste v mnohých prípadoch zanedbané, absentuje potrebné verejné označenie jednotlivých objektov, ale aj etnografický súpis nehmotného kultúrneho dedičstva.

Hmotné kultúrne dedičstvo

1. Venovať stálu pozornosť pamätihodnostiam a kultúrnym pamiatkam, nielen ich údržbe ale aj ich osvete a propagácii (printovej aj video).
2. Aktualizovať VZN definujúce evidenciu pamätihodností. Určiť zodpovedného človeka, ktorý bude aktívne dohliadať nad technický stavom pamätihodností. Pamiatky a pamätihodnosti mesta musia byť zreteľne označené popisnými tabuľkami s QR kódmi.
3. Sprístupniť renesančný kaštieľ verejnosti, pokúsiť sa získať k nemu nájomný/vlastnícky vzťah, aby bola možná prípadná investícia zo strany mesta. V kaštieli organizovať väčšie množstvo podujatí.
4. Sfunkčniť Dom ľudového bývania ako ľudové múzeum, vytvoriť v ňom informačné centrum, ktoré by bolo platformou pre obyvateľov i návštevníkov mesta. Informačný servis o podujatiach, pamiatkach, atrakciách (turistika, šport, kúpaliská) nielen v meste ale aj v okolí.
5. Už nejestvujúce pamiatky a historické budovy uchovať vizualizáciou, napríklad zmenšenou maketou, popisom, aby bol do budúcnosti zachovaný ich význam z historického hľadiska. Napríklad synagóga, mlyn, vodné mlyny, starý most, atď. Prezentovať minulú podobu mesta, pripomínať originálny vzhľad niektorých kvalitných funkcionalistických budov a stavieb.

Nehmotné kultúrne dedičstvo

1. Naďalej vytvárať podmienky na uchovanie nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré chceme odovzdať ďalším generáciám (ľudové tradície, zvyky).
2. Vytvoriť súpis nehmotného kultúrneho dedičstva.
3. Zriadiť funkciu etnografa v rámci MsKS.

Mestské podujatia

Hromadné mestské podujatia tvoria dôležitú súčasť mixu kultúrnych podujatí. Pri tvorbe dramaturgie mestských podujatí treba myslieť na to, že sú zdrojom kultúrneho vyžitia, najmä pre obyvateľov, ktorí sa aktívne do kultúrneho diania nezapájajú. Je dôležité myslieť na hodnotový prínos takejto produkcie, aby sa z nej nestala iba lacná hromadná zábava. Napríklad tradičné Večianske slávnosti sa konajú na parkovisku pri kruhovej križovatke, čo je nevyhovujúci a najmä nedôstojný priestor na kultúrne vyžitie.

Ostatné mestské podujatia je dôležité focusovať a hľadať pre ne aj netradičné, no dôstojné priestory. Pravidelne sa zameriavať aj na hodnotové výročia a historické udalosti.

Riešenia pre mestské podujatia

1. Občanom ponúkať vyvážený a pestrý mix kultúrnych podujatí počas celého roka, nielen masového typu (Šalianske a Večianske slávnosti) ale cielene podporovať minoritnú kultúru a menšinové žánre a národnostné potreby.
2. Tradičné mestské podujatia neponímať iba ako jednotnú zábavu obyvateľstva s ustálenou a stále sa opakujúcou dramaturgickou mustrou, dôležité je cielené fragmentovanie, lokalizovanie, na menšie, pestrejšie podujatia v rámci jedného veľkého konceptu. To znamená, že ich „roztrúsiť“ v meste v rôznych, aj komornejších priestoroch, aby mali ľudia širokú ponuku a možnosť voľby.
3. Zmeniť priestor Večianskych slávností. Parkovisko pred Tescom, niekoľko metrov od mimoriadne exponovanej kruhovej križovatky je nedôstojný priestor. Termíny slávností ustáliť na čas hodov, teda máj vo Veči a september v Šali.
4. Kultúrne leto poňať ako multižánrový a multikultúrny festival, fragmentovaný podľa vekovej štruktúry a záujmu. Podujatia Kultúrneho leta ponúkať aj občanom Veče.
5. Profesionálne i neprofesionálne hudobné, divadelné či tanečné produkcie organizovať pravidelne, aj vo vonkajších priestoroch.
6. Organizovať víkendy zahraničnej kultúry. Napríklad, ak už máme družbu s fínskym mestom Kuhmo, ktoré je na míle vzdialené, tak urobme raz do roka víkend fínskej kultúry, filmu, dokumentárneho filmu, výstav fotografií, hudby, jedla, vína, piva, literatúry, saunovania - tak aby bol prístupný čo najväčšiemu počtu ľudí. Na ďalší rok to môže byť víkend ukrajinskej kultúry, neskôr českej, poľskej, atď . Takto by mali obyvatelia Šale možnosť spoznávať kultúry rôznych krajín a miest, nielen družobných.
7. Kultúrnym podujatiam organizovaným v exteriéroch hľadať netradičné a zároveň atraktívne priestory. Váh, vnútrobloky sídlisk, atď. Kultúru doniesť priamo ľuďom, zamerať sa najmä na sídliskovú mládež. Organizovať pre ňu kultúrno – spoločenské a športové podujatia priamo na sídliskách.
8. Zapájať obyvateľov do tvorby podujatí, pravidelne zisťovať (kvalitatívne) ich názory na kultúru, vyvážene zabezpečovať všetky formy umenia, nesústrediť sa iba na jednu – dve... (napr. na folklór) s ohľadom na ich vekovú štruktúru a potreby.
9. Organizovať a podporovať spomienkové podujatia k významným udalostiam. Nielen pri príležitosti SNP, oslobodenia mesta, konca 2. svetovej vojny či Dňa veteránov, ale pripomínať si aj udalosti ako 21. august alebo 17.november. Zatraktívniť ich happeningmi, kultúrnym programom, osvetou.
10. Spolupracovať s neziskovkami, štátnymi organizáciami aj mimo mesta, vyhľadávať ich. Napríklad Post Bellum SK, ÚPN, atď.

Podpora ZUČ, dotácie pre tvorcov, kino

Záujmovo – umelecká činnosť je chrbtovou kosťou kultúry v meste. Deti, mládež i dospelí, ktorí sa do ZUČ aktívne zapájajú vytvárajú umelecké hodnoty, ktoré napĺňajú nielen ich samotných, ale aj obyvateľov mesta. Zanechávajú tu výraznú tvorivú stopu a robia skvelé meno mestu i regiónu. Cieľom je podporiť jednotlivcov i kolektívy, hľadať pre ne zázemie, financie, technickú i organizačnú pomoc.

Riešenia pre podporu ZUČ a tvorcov

1. Prioritne podporovať záujmovo – umelecké kolektívy a jednotlivcov, ktorí už na pôde mesta pracujú a dosahujú dobré výsledky s presahom mesta, regiónu či kraja. Napríklad divadelné a tanečné súbory, súbory výtvarných umelcov atď. Zisťovanie dopytu aj o iné formy umenia, zabezpečiť lektorov podľa požiadaviek obyvateľov. Vytvárať tak podnetné prostredie pre deti a mládež, najmä v záujmovo – umeleckých kolektívoch v školských a kultúrnych zariadeniach patriacich mestu. Zamerať činnosť jednotlivých kultúrnych stredísk hlavne na mládež, participovať pri tom s CVČ, ZUŠ a školskými zariadeniami.
2. Zmeniť a zatraktívniť dotačnú schému mesta pre kultúru (výzvy rozdeliť na dva polroky a navýšiť objem peňazí, objektívnejšie posudzovanie žiadostí.
3. Pravidelne sledovať výzvy zo strany štátu i súkromného sektora, OZet-kám pomáhať pri spracovaní projektov.
4. V priestoroch zrekonštruovaného DK ponúknuť kino a servis zodpovedajúce 21. storočiu. Program zostavovať tak, aby reflektoval na aktuálnu svetovú tvorbu i na požiadavky obyvateľov.
5. Projekcia Letného kina by mala reflektovať na menej náročné a osvedčené a tematické filmy. Projekciu zintenzívniť a premietať pokojne aj v júni a v septembri, ak to počasie dovolí.
6. Projekciu filmov organizovať aj v priestoroch sídlisk a iných netradičných a technicky vhodných priestoroch.
7. Popularizovať Filmový klub. Ponúknuť divákom možnosť zapájať sa do tvorby programu.

Kultúrna infraštruktúra, knižnica, galéria

Knižnica sa v digitálnej dobe pre mnohých stala iba doplnkovou službou. Stále je to ale dôležitá kultúrno vzdelávacia inštitúcia. Preto chceme jej činnosť popularizovať, modernizovať, aby počty jej používateľov neklesali.

Ďalším dôležitým cieľom kultúrnej infraštruktúry je zriadenie galérie. V meste totiž neexistuje plnohodnotný priestor, ktorý by mohol byť definovaný ako dôstojná galéria na prezentáciu výtvarného umenia alebo iných žánrov umenia.

Knižnica

1. Modernizovať a rozšíriť knižničné služby. Činnosť knižnice vnímame skôr pozitívne, no treba naďalej popularizovať význam knižnice, keďže neustále klesá počet používateľov. Treba naďalej popularizovať význam knižnice, keďže neustále klesá počet používateľov. Podporovať besedy s literárnymi a výtvarnými autormi, nielen v priestoroch knižnice. Beseda sa dá urobiť aj na pódiu pred MsÚ ale aj v parku.... Prehodnotiť otváracie hodiny, utorok je zbytočne knižnica zatvorená. Výpožičnú dobu posunúť do 18,00h. Popularizovať online knižničný fond. Dopĺňať ho podľa požiadaviek študentov (náučné oddelenie) a fond beletrie a detského oddelenia dopĺňať podľa požiadaviek obyvateľov a aktuálnej ponuky.
2. Knižničný box na požičanie aj vrátenie kníh, ktorý by fungoval na princípe doručenia (Packeta box, Alza box) zriadiť ho aj vo Veči. Bola by to služba pre používateľa knižnice, ktorý nestíha otváracie hodiny.
3. V knižnici a na terase pred knižnicou naďalej vytvárať podmienky, aby plnila nielen vzdelávaciu, ale aj kultúrno – sociálnu funkciu.

Galéria

1. V meste absentuje klasická galéria. Čiastočnou náhradou je využívanie priestorov súkromnej galérie FOCESA, priestorov MsÚ, SD Veča alebo KS Večierka. Mesto by malo mať priestor, kde by prezentovalo tvorbu miestnych umelcov ale aj tvorbu slovenskú či globálnu. Riešením by mohol byť priestor kaštieľa (ako potenciálneho centra umenia a kultúry). Je to vec ďalšej diskusie a možností.

Propagácia a komunikácia

Propagácia kultúrnych podujatí zaostáva. Cieľom je zatraktívniť osvetu i propagáciu kultúrnych podujatí aj netradičnými formami. Grafické vizuály jednotlivých podujatí zo strany mesta sú niekedy na veľmi nízkej úrovni.

Z mesta je zároveň dôležité vytesniť vizuálny smog, ktorý je súčasťou ne/kultúrneho prostredia v ktorom žijeme.

Riešenia pre propagáciu a komunikáciu

1. Zaoberať sa mediálnymi výstupmi a propagáciou (aj netradičnou) kultúrnych podujatí v médiách. Využívať pouličné, netradičné, no zároveň atraktívne formy propagácie.
2. Stránkam mesta dať nový vizuál, naposledy boli modernizované v roku 2016 (cca), ujasniť si priority a stratégiu informovania (nielen) o kultúrnych podujatiach, tak, aby z toho nebola iba povinná jazda, že sme ľuďom povedali, ale že sme im to povedali zrozumiteľne. Informácie musia byť napísané jasne, zároveň atraktívne.
3. Kultúra komunikácie prostredníctvom vonkajšej reklamy by sa mala zmeniť. Vytesniť komerčnú inzerciu z centra mesta, venovať tento priestor iba podujatiam a osvete. Citylighty iba pre propagáciu a osvetu, nie pre komerčné účely. Vytesniť z mesta vizuálny smog.