Vizuálny smog

Veľkým problémom je neregulovaná reklama v podobe neprimeraného množstva billboardov či iných typov vizuálneho znečistenia. Tento jav má negatívny vplyv na identitu mestských priestorov a znižuje ich atraktivitu pre užívateľov. Nie je tak možné prečítať pôvodnú štruktúru mesta, nakoľko úplne zaniká pod hrubým nánosom reklám rôzneho tvaru a dizajnu.

Je potrebné zaviesť jasné pravidlá pre umiestňovanie vonkajšej reklamy, ktorá významnou mierou prispieva k vizuálnemu smogu – príkladom je pešia zóna. Kultivovaná, regulovaná a vhodne umiestnená reklama vo verejnom priestore je efektívna a pomáha zákazníkovi lepšie sa orientovať. Mesto Bratislava si v roku 2018 nechalo vypracovať Manuál NOVÁ OBCHODNÁ, ktorý je sprievodcom pravidlami umiestnenia reklamných stavieb a informačných zariadení na Obchodnej ulici a v okolí. V Prešove vznikol z iniciatívy združenia Wave v roku 2019 projekt REČ MESTA.

Avšak primárnym legislatívnym nástrojom pre reguláciu reklám ostáva územný plán, ktorého zmena dokáže regulovať výskyt vizuálneho smogu pre kategóriu reklamných stavieb. Touto cestou sa vybralo mesto Nitra. V centrálnej mestskej zóne tak po zmene nie je povolené umiestňovanie billboardov, bigboardov či PVC plachiet a tabúľ na oplotení, zábradliach a fasádach budov.

Riešenia pre potlačenie vizuálneho smogu

1. Audit reklamných plôch - mesto si vypracuje analýzu pre zistenie počtu reklamných stavieb umiestnených na pozemkoch mesta - následné ukončovanie nájomných zmlúv.
2. Nulová tolerancia proti nelegálnym reklamným plochám.
3. Úprava územného plánu tak, aby reguloval výskyt vizuálneho smogu pre kategóriu reklamných stavieb.
4. Vypracovanie manuálu umiestňovania reklám pre Centrálnu mestskú zónu, ktorý presne zadefinuje, čo všetko je reklama a ako sa s ňou efektívne vysporiadať podľa funkčných a overených schém z iných miest.

Kvalita vo verejných priestranstvách

Verejné priestranstvá sa nezlepšia len kozmetickými úpravami, ale komplexným riešením vrátane povrchov a mobiliáru. Kvalitne prevedené realizácie sú predpokladom pre pekné mestské priestory. Napríklad na radnici v Bratislave si uvedomujú, že je dôležité mať procesy a ich detaily zjednotené, či už ide o veľkoplošné alebo lokálne opravy ciest a chodníkov. Dokážu taktu podchytiť kvalitné riešenia a trvať na nich pri jednotlivých mestských investíciách.

Tieto predpripravené riešenia zabezpečujú spoľahlivé osadenie drobných prvkov, akými sú obrubníky a prídlažby a zjednocujú návrhy na riešenie bezbariérových úprav tak, aby sa stali skutočne bezbariérovými. Vďaka tomuto „zásobníku“ technických riešení mesto uľahčí prácu projektantom i sebe a je oveľa jednoduchšie spraviť kontrolu výsledného stavebného diela.

Zároveň vnímame potrebu systematickej úpravy verejného osvetlenia. Funkčné, estetické a kvalitné verejné osvetlenie je základným predpokladom pre bezpečný a inkluzívny verejný priestor. Pre Šaľu by to znamenalo potrebu osvetliť prechody, križovania, ulice tak, aby ostala zachovaná potreba svetla, ale minimalizoval sa jeho dopad mimo potrebné plochy.

Riešenia pre kvalitnejšie verejné priestranstvá

1. Vytvorenie manuálu tvorby verejných priestranstiev mesta, ktorý bude mať za cieľ štandardizovať a tým zjednodušiť niektoré postupy pri tvorbe alebo rekonštrukcii verejného priestoru. Bude poskytovať metodický návod vzorových riešení.
2. Vypracovanie technických listov mesta Šaľa, ktoré budú zásobníkom technických detailov.
3. Dôsledne dodržiavanie riešení z manuálu tvorby verejných priestranstiev a technických listov v investičných akciách mesta.
4. Sprístupnenie digitalizovanej mapy inžinierskych sietí pre všetkých pre zjednodušenie práce projektantov.
5. Vytvorenie manuálu verejného osvetlenia, ktorý bude definovať jednoznačné požiadavky na postupy a prevedenie stavieb verejných osvetlení.
6. Postupná obnova peších komunikácií s dôrazom na bezpečnosť chodcov a cyklistov, súčasťou čoho bude zjednotenie verejného mobiliáru a osvetlenia a jeho efektívnejšie umiestňovanie v priestore s dôrazom na vytvorenie čistého a zdravého prostredia.

Architektonické súťaže

Architektonická súťaž je v legislatívny postup vo verejnom obstarávaní, kedy najkvalitnejší návrh vyberá kvalifikovaná porota. Súťaže vďaka tomu prinášajú riešenia, ktoré sú preverené, nakoľko sa vyberajú zo súboru návrhov tie, ktoré sú najlepšie a sú príležitosťou pre diskusiu, ktorá vie priniesť rôzne pohľady a návrhy.

Zároveň vytvára priestor pre transparentný proces výberu zhotoviteľa bez konfliktu záujmov a mesto vďaka nemu ušetrí peniaze na pokutách od ÚVO. Bez súťaže bude vždy existovať pochybnosť, či vzniklo najlepšie riešenie.

Mesto Šaľa doteraz vyhlásilo 1 architektonickú súťaž s názvom Šaľa – Jozefov v roku 2016. Jej výsledkom nebola žiadna realizácia. Vo vzťahu k tejto skúsenosti je nutné vyvarovať sa do budúcnosti čisto účelových súťaží pre získanie zaujímavých vizualizácií, ktoré slúžia na prezentáciu samosprávy, bez reálneho záujmu o územie.

Ako zaviesť prax architektonických súťaži?

1. Zadávanie investičných akcií mesta na základe súťaží návrhov overených Slovenskou komorou architektov, ktorým budú predchádzať kvalitne spracované overovacie štúdie. Vyhneme sa tak nevhodným riešeniam už v počiatku a zároveň zefektívnime nasledujúce procesy.
2. Systematická pomoc investorom pri vytváraní zadaní a súťažných podmienok súťaží návrhov s cieľom podporiť tento spôsob zadávania architektonických zákaziek v Šali.

Kvalitné revitalizácie vnútroblokov

Revitalizáciu vnútroblokov a medziblokových priestorov sídlisk vnímame ako efektívnu cestu zlepšovania kvality verejných priestranstiev. Ako by to malo prebiehať?

V prvom rade chceme pri obnove vnútroblokov v Šali postupovať systematicky. Samotnému návrhu vybavenia konkrétnych vnútroblokov by malo predchádzať zadefinovanie si celkovej stratégie riešenia verejných priestorov. Vodítkom by mohla byť kategorizácia vnútroblokov. V Šali sa nachádzajú tak sídliskové útvary s veľkými otvorenými plochami, ako aj staršie obytné bloky menšieho rozsahu s introvertnou vnútornou plochou. Jednotlivé vnútrobloky majú zároveň rôznu polohu voči hlavným osiam mesta. Tieto rozdiely je nutné zohľadniť v rozličných prístupoch k ich využitiu a začleneniu do mestského priestoru.

Nie je nutné, aby sa v každom vnútrobloku nachádzalo veľké detské ihrisko pre deti od 3 do 5 rokov. Dôležité naopak je, aby boli základné funkcie dostupné každému - aby mal každý vo svojom okolí dostupné tak ihrisko pre menšie deti, ako aj aktivity pre teenagerov, športové zázemie, oddychový park pre starších obyvateľov, parkovanie pre autá aj bicykle, občiansku vybavenosť a služby, napríklad v podobe lokálneho trhoviska.

Zanedbané vnútrobloky by mali ožiť novými voľnočasovými aktivitami. Pri ich návrhu je nutné počítať s nárokmi rôznych skupín užívateľov tak, aby sa lokalita stala inkluzívnym miestom, v ktorom sa budú cítiť bezpečne ľudia z rozličných sociálnych a vekových skupín. Zvolené materiálové riešenie by malo rešpektovať požiadavky na odolnosť, trvanlivosť a ľahkú údržbu a zároveň by návrh mal nadväzovať na už schválené koncepcie mesta, teda napríklad podporovať cyklistickú infraštruktúru.

Neoddeliteľnou súčasťou musí byť aktívne zapájanie zelene do návrhu, pre jej neodmysliteľnú úlohu pri zlepšovaní klímy v meste. Takáto revitalizácia vnútrobloku by mala byť príležitosťou pre zlepšenie hospodárenia so zrážkovou vodou a mali by sme preto v čo najväčšej možnej miere používať vodopriepustné povrchy. Príkladov dobrej praxe je viac. Takéto projekty sa tradične riešia formou architektonických súťaží a s intenzívnym zapojením verejnosti pri formovaní zadania pre architektov. Prvým krokom je totiž spoznať obyvateľov jednotlivých zón a ich potreby.

Doterajšia skúsenosť z nášho mesta je žiaľ iná. Chápať revitalizáciu vnútrobloku len ako vloženie nových hracích prvkov pre deti bez širších logických nadväzností je premárnená príležitosť.

Riešenia pre kvalitné revitalizácie vnútroblokov

1. Upriamenie sa na úpravu vnútroblokov tak, aby spĺňali kritériá pre verejné priestranstvá v mestách 21. storočia a rešpektovali požiadavky rôznych skupín užívateľov.
2. Zadefinovanie celkovej stratégie riešenia vnútroblokov v zmysle nachádzania najlepšieho možného funkčného využitia vo vzťahu k priľahlým verejným priestranstvám.
3. Príprava zadania pre architektov participatívne - v diskusii s obyvateľmi daných vnútroblokov.
4. Zadávanie jednotlivých projektov formou architektonických súťaží tak, aby sme si mohli vyberať z najlepších návrhov pre naše daný priestor.

Účasť verejnosti

To, ako sa bude mesto rozvíjať, je naša spoločná výzva. Iba priestor, ktorý slúži všetkým obyvateľom mesta bez rozdielu, môže byť považovaný za kvalitný. Je nutné uvedomiť si, že nie všetci užívatelia majú rovnaký zážitok z verejných priestorov - inak vníma svoju skúsenosť osoba na invalidnom vozíku, dieťa smerujúce do školy, teenager vo voľnom čase, mladá žena vracajúca sa z nočnej smeny, muž v strednom veku alebo seniorka. Preto nesmieme prehliadať skupiny, ktoré sú dlhodobo znevýhodňované vo verejnom priestore kvôli jeho provizórnemu dizajnu, neadekvátnej úprave alebo desaťročiam zanedbávania.

Súčasné investičné zámery v Šali sú predkladané verejnosti až tesne pred realizáciou. Pritom na Slovensku je dnes už bežnou praxou, že sa zákazky financované zo spoločných zdrojov zadávajú formou súťaže návrhov, čo okrem iných výhod vytvára priestor pre participáciu ešte v procese tvorby zadania. Napríklad pred vyhlásením súťaže návrhov na Kultúrne stredisko Rača, Žarnovická prebehol zo strany mesta proces zapojenia verejnosti do tvorby zadania, ktorý bol následne podkladom pre verejné obstarávanie formou súťaže návrhov. Víťazný návrh vybrala odborná porota zložená zo zástupcov mesta a architektov.

V niektorých mestách odborná i laická verejnosť doručuje svoje podnety formou projektov, akými sú Mestské zásahy, iné mestá si našli cestu, ako spolupracovať so školami (po dohode medzi STU a primátorom Stupavy dostali študenti na začiatku semestra zadanie - každá skupinka jednu problematickú oblasť mesta a navrhovali riešenia pre revitalizáciu - vzniklo z toho veľa nápadov, pekná výstava a publikácia: https://issuu.com/jakubmoravcik/docs/stupava_final_v.1_print_263009bf69c163).

Ďalšie mestá organizujú workshopy formou Hackatonu. Pekná aktivita, ktorou získame citlivejší náhľad na to, ako určité skupiny obyvateľstva a vnímajú verejný priestor sú organizované spoločné prechádzky.

Špecificky pre Šaľu vnímame ako kľúčové nájsť spôsob, ako sa vysporiadať s niektorými nepodarenými realizáciami minulých rokov, ako ich začleniť do novej koncepcie verejných priestorov. Sme presvedčení, že v spolupráci s obyvateľmi Šale môžu vzniknúť dobré riešenia, ktoré dotvoria naše námestia a ulice.

Riešenia pre funkčnú participáciu verejnosti

1. Aktívne zbieranie podnetov od obyvateľov mesta anketami, cez sociálne siete, pomocou verejných diskusií alebo prostredníctvom pocitových máp.
2. Organizovanie spoločných prechádzok a zapájanie sa do projektov akými sú Mestské zásahy.
3. Zlepšenie komunikácie o plánovaných projektoch a zmenách v meste.
4. Zohľadňovanie pripomienok verejnosti v rozhodovaní o investičných akciách mesta.
5. Otvorenie mesta Šaľa spolupráci so vzdelávacími inštitúciami formou spoločných projektov pre študentov.

Kvalitná mestská zeleň

Jedným z ústredných záujmov obyvateľov miest je zeleň, ktorej význam sa dnes ukazuje viac ako kedykoľvek predtým, vzhľadom na nové informácie o jej schopnosti utlmovať negatívne dôsledky zmeny klímy. Mala by tvoriť sieť zelenej infraštruktúry so zásadným vplyvom na celé mesto. Avšak v období poslednej dekády zeleň z miest mizne, a to pri rekonštrukciách námestí (výruby stromov a vydláždenie) alebo v rámci iných stavebných a investičných činností. Pri tvorbe nových verejných priestorov sa tiež nedostáva zeleni toľko miesta, koľko by jej malo patriť.

Pri pohľade na ojedinelé uličné stromoradia v Šali sa prejavuje nesprávna voľba druhu drevín a následne ich údržba, ktorá je naviac veľmi prácna a ekonomicky náročná. Uličné priestory tak strácajú estetickú úroveň a niekde zeleň absentuje úplne.

Metropolitný inštitút Bratislavy v rámci Manuálu verejných priestranstiev v roku 2021 publikoval dve zaujímavé publikácie, ktorými by sme sa v našom meste mohli inšpirovať - Zeleň v meste a Starostlivosť o zeleň.

Tieto publikácie sú okrem iného vodítkom pre správne umiestňovanie a starostlivosť o zeleň. Jednotlivé riešenia sú v nich názorne rozpísané a rozkreslené, napríklad minimálna výsadbová plocha. Tá musí byť dostatočná pre vsakovanie dažďovej vody a prevzdušňovanie a dôsledky jej nedodržania sú napríklad abnormálne hrubnutie bázy kmeňa či poškodená komunikácia v dôsledku nesprávneho vývoja koreňovej sústavy stromu. Sanácia v takom prípade často nie je možná bez poškodenia koreňov stromu.

Zeleň má svoje miesto i v samotnom územnom pláne. Mal by obsahovať koncepciu zelene nosných verejných priestorov ako kompozičných osí. Zároveň je dôležité, aby mesto tieto riešenia nakoniec aj zrealizovalo. Ak jeden z týchto krokov vypadne, dopadá to ako na ulici Fraňa Kráľa vo Veči, kde zeleň v uličnom profile absentuje a ulica je len komunikačnou trasou, ktorá v lete neposkytuje chodcovi tieň ani miesto k zastaveniu v prípade únavy od páliaceho slnka.

Riešenia pre kvalitnú mestskú zeleň

1. Vytvorenie manuálu umiestňovania zelene a starostlivosti o zeleň – mesto bude trvať na jeho dodržiavaní pri projektoch investičných akcií v meste a riadiť sa ním pri starostlivosti o mestskú zeleň.
2. V územných štúdiách nových mestských častí budeme požadovať také šírky uličných profilov a umiestnenie inžinierskych sietí, aby bolo možné vytvárať zmysluplnú zelenú infraštruktúru.

Zmena tvorby a plánovania mesta

V Šali vnímame absenciu názoru na verejné priestory. Mesto zlyháva, alebo sa nezaujíma o ich komplexný rozvoj na svojom území (ak za komplexný rozvoj nepovažujeme náhodné umiestnenie lavičiek alebo stromov v priestore). Akýkoľvek nápad vzniká za stolom v kancelárii bez širšieho okruhu odborníkov a odborníčok z oblasti umenia, architektúry, či mestského plánovania a bez participácie.

Dospeli sme do situácie, kedy sú do veľkej miery verejnými priestormi parkoviská a chodníky, ktoré ich obchádzajú. Funkciu relaxu/oddychu/parku supluje divoká príroda, okolie Váhu. Neprikladá sa dôležitosť diskusii ani o kvalite, ani o udržateľnosti jednotlivých projektov.

Mestu Šaľa chýba vízia rozvoja definovaná skupinou odborníkov, ktorí by nezávisle a aktívne pracovali na mestskom rozvoji a boli zárukou jeho budúcej kvality. Túto medzeru by mal vyplniť inštitút mestského architekta. Pre mesto bude vykonávať konzultačnú a poradenskú činnosť v oblasti architektúry, urbanizmu, územného plánovania, životného prostredia, pamiatkovej starostlivosti a rozvoja a bude dohliadať na kvalitu spracovania územných plán zón.

Mesto Šaľa nedokázalo adekvátne reagovať na zvyšujúci sa dopyt po bývaní a nastaviť vlastnú víziu rozvoja napriek tomu, že uspokojovať potrebu bývania je jedna z hlavných úloh miest. K slovu sa dostali súkromní investori, u ktorých však je verejnoprospešný zámer často prevalcovaný snahou zhodnotiť investované prostriedky. Kedysi orná pôda bola rozparcelovaná na pozemky, z ktorých každý postačí na výstavbu 1 rodinného domu. Na občiansku vybavenosť sa zámerne zabudlo. Pritom drobné služby ako napríklad obchod, sú spoločenské ihrisko. Hovorí sa, že aby miesto fungovalo, v pešej dostupnosti by mal byť obchod a krčma. To si však musíme uvedomiť ešte vo fáze návrhu a vložiť doň aspoň priestor na ich vznik.

Mladé rodiny, ktoré sa momentálne sťahujú do týchto lokalít, dnes potrebujú ihriská a materské školy, ktoré vo svojej lokalite nenachádzajú. O pár rokov bude v danom území potreba doplniť denné stacionáre pre seniorov. Dnes ľudia z týchto lokalít dokážu pre menší nákup naštartovať auto, no keď zostarnú, zvýši sa dopyt po mestskej hromadnej doprave, ktorá v týchto zónach tiež absentuje. Situáciou, kedy človek musí každý deň nasadnúť do svojho auta aby sa dostal za prácou/nákupom/kultúrou/zdravotníckymi službami, sa extrémne zvyšuje dopravné zaťaženie v celom meste, čo má dopad na vyššie znečistenie vzduchu, problémy s parkovaním v centre, vyššie opotrebovávanie vozoviek a i. Aby sme si v budúcnosti nezarábali na menované problémy, ktoré budeme musieť dodatočne hasiť, musíme zodpovednejšie pristupovať k rozvoju mesta a myslieť dopredu už pri spracovaní územných plánov a štúdií zón.

Momentálne v Šali funguje i Komisia pre územné plánovanie, výstavbu a dopravu. Túto komisiu by sme chceli pretransformovať tak, aby v nej bolo čo najviac členov z radov odbornej verejnosti – teda architektov, krajinných architektov, projektantov. Plánujeme aktívne vyzývať osobnosti mesta Šale, ktoré sa dlhodobo venujú architektúre a stavebníctvu, aby sa stali členmi komisie a zjednodušovať im zapájanie sa do vecí verejných. Členovia komisie sa po novom budú môcť zúčastniť komisie aj online, čím sa zabezpečí väčšia dostupnosť pre lokálnych odborníkov, ktorým zúčastňovať sa komisií doteraz nedovoľovala ich pracovná vyťaženosť. Na každom stretnutí Komisie architektúry bude prítomný vedúci Oddelenia stratégie a komunálnych činností a Mestský architekt. Práve s ním bude komisia najužšie spolupracovať.

Riešenia pre lepšie mestské plánovanie

1. Vytvorenie funkcie mestského architekta v rámci organizačnej štruktúry úradu. Zaradenie jeho pozície priamo do organizačnej štruktúry úradu, aby boli jeho kompetencie a rámec činností pevne zadefinované a boli jasne definované pravidlá, ktoré zabránia konfliktu záujmov.
2. Aktívne plánovanie mestského rozvoja tak, aby neostávalo v závese za parciálnymi záujmami v území.
3. Aktívnejšie zastanie verejného záujmu v území pri tvorbe dokumentov, akými sú územný plán mesta a územné plány zón.
4. Vytvorenie komisie Mestského zastupiteľstva v Šali pre územné plánovanie, architektúru, verejný priestor a investičnú činnosť s adekvátnym zastúpením z radov odbornej verejnosti.